Blog

Podnetné články o priateľstve, randení, vzťahoch, láske a súvisiacich témach.
Veľkosť fontu: +
12 minutes reading time (2367 words)

Moje rýchle rande

Moje rýchle rande


Kedy si začal uvažovať alebo čo ťa priviedlo k tomu, aby si skúsil zoznamovaciu akciu rýchle rande?

Ísť na rýchle rande mi behalo v hlave už dlhšie. Ani neviem, kedy presne mi to napadlo prvý raz. Pri hľadaní na nete som našiel stránku laskatu.sk, ale dlho som nemal odvahu do toho ísť.

Po asi roku a pol chodenia do práce som si uvedomil, že chodím už len tam a domov. Tak som to pri najbližšej príležitosti skúsil. Vždy som si chcel takú akciu skúsiť, pretože sa koná práve za účelom zoznámiť sa s niekým. V práci som nemal veľmi príležitosť dať sa s niekým dokopy, a ani to podľa mňa nie je dobrý nápad. Von som v tom čase veľmi nechodil. Často mávam k veciam pragmatický prístup. Idem tam, kde je to, čo hľadám. 

Čo si prežíval na tvojom prvom rýchlom rande, ako si sa cítil pred, počas a po podujatí, čo všetko sa dialo v tvojom vnútri? Bol som riadne nervózny. 

Prvá akcia na ktorej som bol, bola asi úplne prvá po uvoľnení protipandemických opatrení, takže už len ísť medzi ľudí bol zážitok. Cítil som sa v miernom pomykove, keď som pri čakaní do vnútra uvidel chalana, ktorého som poznal, a o pár minút neskôr sa objavil druhý. Radšej som sa k nim nehlásil a našťastie ani oni ku mne. Tipujem, že jeden ma ani nespoznal a druhý sa cítil rovnako ako ja. Keď som vošiel dnu, dostal som welcome drink a čakal, kým sa akcia naplno začne. Bolo zaujímavé sledovať ostatných. Väčšina ma veľmi ani neoslovila. Vyzerali síce dobre, ale mal som pocit, že som tam najmladší. Len pár žien sa javilo, že som sú v mojom veku. Počas podujatia to bola aj sranda, ale zároveň som sa cítil dosť nervózne a zvláštne. Pri každom stole som sa snažil do štyroch minút vopchať čo najviac informácií o sebe. Neskôr som si uvedomil, že netreba zo seba vysypať všetko. V poslednom kole ma čakalo asi ešte päť stretnutí, ale bol som už vyčerpaný. Už ma ani nebavilo stále opakovať dokola to isté. Zaujímavé bolo, že len pri 1 babe sa mi tie 4 minúty zdali ako večnosť. Inak to šlo dosť rýchlo. Počas prestávok čo boli po asi piatich zoznámeniach som vôbec nevyužil na zoznámenie sa s babami z iných skupín. Jednak mi chýbala odvaha, a jednak ako som spomenul, takmer všetky mi prišli staršie ako ja. V jednom prípade som tú odvahu aj nabral, lebo vyzerala dobre, bola strašne zlatá a odhadoval som, že môže byť tak stará ako ja. Keď som sa konečne odhodlal ísť k nej, tak mi akurát vyšla naproti. Tak som mal taký ten super pocit, že: „yes, konečne sa dám s niekým do reči." Lenže ma obišla a prišla ku chalanovi, čo stál za mnou. Mojej morálke to vtedy veľmi nepomohlo. Keď som odchádzal, cítil som sa dosť frustrovaný. Keď mi prišiel výsledok, že nemám so žiadnou ženou zhodu, tak som bol aj smutný, ale aj rád. Mal som však šťastie, že som mal v tom čase terapeutku Eriku z LaskaTu s ktorou som mohol celý večer rozobrať a vedel tak, kde sa mám zlepšovať. Takže som v konečnom dôsledku nebral ten večer až tak tragicky. Skôr by som povedal, že mi to veľa dalo. 


Koľkokrát si bol na RR, alebo bol si aj na iných zoznamovacích podujatiach, či akciách?

Na rýchlom rande som bol celkovo štyrikrát. Všetky boli organizované cez LaskaTu. 


Aké si mal skúsenosti, dá sa opísať tvoj priebeh úspešnosti/neúspešnosti? 

No, ako som spomínal, prvý raz mi to vôbec nevyšlo. Keď som o dva mesiace išiel znova, tak to bola úplná paráda. Nevedel som, na ktorú sa mám skôr pozerať. Myslím si, že tomu dosť pomohlo to, že mesiac pred tým bola akcia pre vyššiu vekovú kategóriu ako som ja (37+). Takže tento raz boli aj mladšie ročníky. Išiel som tam s tým, že sa idem zabaviť, tak som sa cítil úplne uvoľnený. Za ten večer som mal zhody s piatimi babami. Neveril som tomu. Aj som im napísal, ale ozvali sa mi len dve. Párkrát som sa s nimi stretol, ale k ničomu to neviedlo. Po asi dvoch mesiacoch som bol zasa sám. Po asi pol roku som šiel tretí raz. Už keď som si kupoval lístok, veľmi sa mi nechcelo ísť. Aj akciu by som hodnotil z môjho pohľadu ako slabšiu. Vtedy som mal tri zhody s babami a vypýtal som si mail od ďalšej z inej skupiny, ale tá sa mi už neozvala. Jedna sa mi ozvala sama, ešte skôr ako som si prečítal výsledky. Ukázalo sa, že býva ďaleko od Bratislavy, tak som ukončil spojenie. Druhá sa mi ozvala, ale komunikácia s ňou ma desila. No a tretia mi prišla ako to najlepšie čo sme v skupine mali, ale odpísala mi, že nemá veľmi záujem o stretnutie. Tak v konečnom dôsledku, žiadna výhra. Štvrtá akcia bola podobná ako tá druhá. Celkom som sa aj tešil. Pred akciou som sa stretol aj so Simonou z LaskaTu (na radu Eriky), ktorá mi poradila s výberom oblečenia a odporučila mi aj barbiera. Tak som na akciu šiel tak vymódený a vystrihaný, že mi to celkom dosť dvihlo náladu. Túto akciu som si veľmi užil. Veľa pekných žien, normálne som nevedel, ktorú skôr osloviť. Nakoniec som mal tri zhody s babami z mojej skupiny a ešte som mal dva maily od báb z iných skupín. Trochu ma hnevalo, že som sa nevedel zbaviť jednej, čo sa neustále chcela rozprávať. Mohol som mať aj viac kontaktov. Napísal som všetkým trom babám, čo som mal zhodu a jednej čo mi dala mail (ten druhý bol od tej, čo som sa ma tak silno držala). Ozvala sa mi len jedna. Tak sme si skvelo sadli, že už po dvoch týždňoch sme začali spolu randiť. 


Vidíš, či cítiš na sebe rozdiel, keď si bol na prvej akcii a teraz po viacerých skúsenostiach? 

Určite. Na prvej akcií som bol dosť nervózny. Nevedel som, čo povedať. Bol som dosť neistý, čo bolo asi aj vidieť. Na tej poslednej som sa cítil ako ryba vo vode. Ono keď to tak narýchlo zrátam, tak približne za rok a štvrť som sa s stretol minimálne so 70 ženami na akciách Rýchle Rande. Každá jedna ma nejako posunula ďalej, aj keď to boli len 4 minúty pri stole. Už tie stretnutia neberiem ako niečo, čo by ma dostalo do nepohody. Práve naopak, veľmi som si ich užíval. Keď sa javilo, že mám s ňou niečo spoločné a páči sa mi, tak som sa snažil pokračovať. Keď nie, tak som skrátka šiel ďalej a nerobil som si z toho veľkú hlavu. Ono chvíľu trvá, kým si človek zvykne, že to nemusí vždy vyjsť tak, ako si predstavuje. Až po asi po prvých 15 – 20 ženách čo som stretol na rýchlom rande, som sa začal cítiť tak nejak uvoľnene. Nejako som si uvedomil, že doslova o nič nejde. To vážne začína na nejakom x-tom stretnutí, no nie na tom prvom. Do veľkej miery mi pomohli aj sedenia u terapeutky Eriky, ktorú som spomínal. Vďaka nej som robil míľové kroky vpred. Nebyť nej, tak by som to musel robiť sám na základe stretnutí s rôznymi ženami a tých by muselo byť niekoľkonásobne viac ako len 70. 


Čo by si poradil ostatným chalanom, aby sa odvážili a boli úspešní na zoznamovacej akcii? 

Tak napríklad, už lístok na podujatie treba kupovať v dobrej nálade. Lebo som sa presvedčil, že v akej nálade ho kúpim, v takej nálade idem na akciu, a do veľkej miery v takej istej nálade ju aj prežívam. Takisto treba tú akciu brať ako priestor na zábavu. Netreba to brať nejako veľmi vážne v zmysle, že „teraz si nájdem tú pravú." Najlepšie je jednoducho sa uvoľniť a byť sám sebou. Ženy veľmi ľahko vycítia, či je chlap nervózny, alebo neistý, a o takých ony nestoja. Najlepšie nemať žiadne očakávania z toho ako to dopadne. Ak by niekto nemal zhodu so žiadnou ženou, myslím si, že z drvivej časti si za to môže dotyčný sám. Určite osloviť Simonu, ich poradkyňu vo svete módy, a nechať si od nej poradiť. Stretnutie s ňou mi dalo veľmi veľa. Mať pekný zovňajšok je kľúčové. Jedna baba mi dokonca pochválila, že mám pekné zuby. Takže je dobré umyť si zuby pred akciou a pravidelná návšteva zubára vnímam ako veľké plus. No a, veľa sa usmievať, nech je ich vidno. Za zamračeným chlapom sa ani jedna baba neotočí. Možno akurát tak s otázkou: „čo má za problém?" Určite adresovať nejaký pekný a milý kompliment. Zo svojich skúseností by som povedal, že najlepšie ženy reagujú na kompliment ohľadom svojho veku. Keď sa mi javili mladšie a povedal som im to, hneď som mal väčší úspech. Potom by som povedal, že ich zovňajšok, ako napríklad: oči, úsmev, oblečenie a podobne. Toto mi dalo aspoň istotu, že sme mali zhodu. Či mi odpísali na mail, to už je druhá vec. Jedna alebo dve baby mi povedali, že mi vraj prospelo, keď som sa u nich cez prestávku zastavil. Tak čím viac by sa mi páčila, tým viac by som sa snažil s ňou na pár minút stretnúť. Hovoriť o veciach, ktoré ma bavili, ako napríklad práca, mi veľmi prospelo. Keď u chlapa uvidia ten zápal pre vec, vie ich to osloviť. Ak chlap robí aktívne nejaký šport, tak je to veľké plus. Keď som zmienil nejaké aktivity, ktoré sú skôr na dlhé zimné večery, tak som veľmi neuspel. Myslím si, že je dobré začať debatu otázkou, či je na takej akcií prvý raz, či sa jej tam páči, a aké má z toho pocity. Otázka na jej pocity mi prišla ako dosť dôležitá. Neviem, či je to záruka úspechu, no myslím si, že to skoro vždy spravilo dojem. Treba využiť ten prítomný okamih. Treba si uvedomiť, že človek má štyri minúty na zoznámenie. Tak debata celkovo by podľa mňa mala byť nenútená a prirodzená. Kde pracuje, a či má deti, to sa dá zistiť aj na ďalšom stretnutí, alebo cez prestávku na akcií. Skôr je dôležité, či sa viete vôbec spolu rozprávať. Potom je dosť možné, že máte spoločné aj nejaké hobby, či záľuby. Je pravda, že neskôr ma zaujímalo, že v akom meste bývajú. Ak boli príliš ďaleko, tak som toho radšej nechal. Pri jednej babe mi zrazu prešlo hlavou: „s touto by to šlo." Neskôr sa ukázalo, že takmer do bodky spĺňa moje predstavy o dokonalej partnerke. Doteraz sme spolu. Tým chcem povedať, že je veľmi dôležité vnímať svoje vnútorné pocity a myšlienky, ktoré keď prídu na rozum, sú schopné prekvapiť človeka samotného. 


Myslíš, že je to práca na sebe samom alebo ide zväčša o náhodu, aké premenné v tom môžu hrať ešte rolu, či sa stretnutie vydarí alebo nevydarí? 

Určite to bude práca na sebe samom. Ono už len zamyslieť sa nad každým stretnutím a vytiahnuť si z neho to, čo bolo na ňom dobré, a čo zlé, je už v podstate práca na sebe samom. Už len to správne vyhodnotiť a pokúsiť sa to dobre využiť v ďalšom stretnutí. Je to celkom výzva, lebo nie vždy sa to podarí. Je to neustále skúšanie a zlepšovanie sa. O to viac mi pomáhali tie terapie. Mohol som s profesionálnou pomocou zhodnotiť, čo sa na konkrétnom stretnutí odohralo a dávalo mi to veľmi užitočnú spätnú väzbu. Čím viac stretnutí, človek zažije, tým je väčšia šanca, že si niekoho nájde. Jednoduchá matematika. No a medzi premenné by som zaradil to, čo som už spomínal. V podstate sú to celková nálada, sebavedomie, vystupovanie, resp. celkové chovanie a výzor. Nemusí sa to podariť vždy, ale podľa mňa to má veľký vplyv. 


Predtým ako si začal chodiť na akcie mal si partnerské skúsenosti?

Mal som nejaké známosti, ale partnerskými skúsenosťami by som to nenazval. 


Čo si myslíš, kedy si začal byť atraktívny pre ženy? Čo všetko si preto urobil? 

No, keď som mal po druhom rýchle rande päť zhôd, vtedy som nadobudol pocit, že už asi som atraktívny. Vtedy som tomu počtu neveril. Hlavne keď to prvé dopadlo katastrofou. Čo mi veľmi pomohlo a nakoplo bola práca na sebe samom. Chodenie na terapie mi pomohlo si viac uvedomovať samého seba. Chodil som aj k osobnej trénerke Sandre (na odporúčanie od terapeutky Eriky), ktorá mi pomohla zhodiť pätinu váhy a vytvarovať lepšiu postavu. No a, určite mi pomohli rady ohľadom obliekania od Simony. Vďaka tomu všetkému som nabral odvahu a sebavedomie, a vnímam svet s väčšou ľahkosťou. Človek sa potom cíti pokojnejší, vyrovnanejší, a myslím si, že ženy to majú na chlapoch celkom radi. 


Na základe tvojich doterajších skúseností, myslíš si, že každý môže dosiahnuť úspech v hľadaní si partnerky/ra alebo to nie je možné v niektorých prípadoch? 

Už na strednej škole, kde hormóny lomcujú telom hore dole, a kde sú všelijaké priateľstvá a vzťahy, som mal pocit, že si nikoho nenájdem. Bol som tichý, nekomunikatívny, chalan s vyššou váhou, o ktorého sa baby veľmi neobtierali. Nie, že by sa nechceli. Len ich bol skutočne malý zlomok, oproti tomu čo som mal možnosť sledovať u kamarátov. Nie je to ani tak o výzore daného človeka, ale skôr o tom, ako sa chová k svojmu okoliu, aká nálada u neho prevláda, a aká energia z neho vyžaruje. Odpoviem to aj trochu inak. Jedna z mojich obľúbených kníh je od čínskeho generála Sun Tzu, ktorý napísal dielo s názvom Umenie vojny. Okrem iného tam radí, kedy sa pustiť do bitky s nepriateľom. Nepamätám si ten citát presne, ale znel nejako takto: „ak poznáš nepriateľa, aj samého seba, vyhráš každú bitku." Mne sa u báb dlho veľmi nedarilo. Dlho som nebol veľmi komunikatívny a spoločenský a tak mi chýbali skúsenosti v stretnutiach. Tréningy a terapie mi pomohli spoznať samého seba. Stretnutie so ženami na rýchlom rande, ale aj mimo neho, mi zasa pomohlo spoznať ich. Keď som teda už spoznal seba, a aj ženy (teda toho tzv. nepriateľa), tak vyhrať bitku už bolo pre mňa jednoduchšie. Chce to čas a trpezlivosť. Myslím si, že každý má šancu si niekoho nájsť, len musí preto aj niečo spraviť. V mojom prípade toho bolo celkom dosť čo robiť, a trvalo to aj relatívne dlho.


Ak by si teraz išiel na rýchle rande party, ako by si sa cítil? 

Tešil by som sa, že idem medzi ľudí zabaviť sa.

×
Stay Informed

When you subscribe to the blog, we will send you an e-mail when there are new updates on the site so you wouldn't miss them.

Angličtina lásky, randenia a medziľudských vzťahov
 

Komentáre

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buďte prvý kto pridá komentár!
Already Registered? Login Here
Neregistrovaný
pondelok, 05. december 2022
0
Shares