Režisérka a spoluorganizátorka LáskaTu parties Diana Fabiánová: „Keby prestaneme tlačiť na pílu a uvedomíme si, že nie je hanba byť sám, pomohlo by to nastaveniu ľudí. Prišli by na singles party a zoznámili sa. A ak nie, nič by sa nestalo.“

S akými výzvami sa stretávate pri organizovaní párty pre nezadaných?

Už je to, našťastie, minulosťou, ale na začiatku sme sa stretávali s veľmi silným nepomerom mužov k ženám. Ženy sú akčné, pripustia si, že sú nezadané a chcú sa zoznámiť. Muži cítili väčší ostych, priznať to verejne.

Keď sme dali von informáciu, že bude LáskaTu akcia, hneď sme predali sto lístkov pre ženy a desať pre mužov. Postavili sme sa k tomu proaktívne, chodili sme so spoluzakladateľkou LáskaTu Erikou po ulici a zháňali ich. Bolo to položartom, bavili sme sa pri tom, no i polovážne.

Porozprávaj mi, čo rada robí Diana Fabiánová vo voľnom čase.

Veľmi rada čítam, len si ťažšie hľadám čas pri deťoch. Zachránili ma audioknihy, zmenili mi život. Po meste bežne jazdím na kolobežke, rada plávam a som v prírode. Som spoločenský tvor a rada trávim čas s ľuďmi.Následne to kompenzujem príjemnou samotou v kine Mladosť.

Si režisérka, máš dve malé deti a našla si si čas aj na to, že zoznamuješ single ľudí. Ako si sa k tomu dostala?

Okolo mňa bolo veľa nezadaných skvelých báb, a na druhej strane aj mužov, aj keď menej, ktorí si nevedeli nájsť partnerov. Povedala som si, že spravím „žúrku", kde sa všetci postretávajú a nejako to klaplo. Zorganizovala som to spolu s kamarátkami ešte zo základnej školy. Vžili sme sa do rolí „láskopriadiek", ktoré pomáhajú ľuďom navzájom sa spoznávať. Pred tým tu nič podobné nebolo, aspoň o tom neviem, takže sme to zo začiatku dali na pankáča. Zarezervovali sme podnik a čakali sme, čo bude. Prišlo neúrekom akčných skvelých ľudí. Dopadlo to nad všetky očakávania dobre .

Mala si skvelé kamarátky a nerozumela si, prečo sú sami. Zoznamovaniu ľudí sa venuješ už dlhšie....tušíš, čo treba spraviť?

Podľa mňa je u viacerých ľudí problém, že sa nemajú kde stretnúť. Počas prvých akcií si aj moje kamarátky našli priateľov. Jedna má dieťa, ďalšia sa ide vydávať, tretia mala dlhší vzťah. Zafungovalo to, a keď nie na prvej, tak na ďalších.

Výzva pre mnohých ľudí je, kde sa stretnúť a všetko okolo toho – ako zistíš, kto je zadaný, nezadaný? Pokiaľ ťa niekto nepredstaví, ako inak sa s niekým zoznámiš?

S akými výzvami sa stretávate pri organizovaní párty pre nezadaných?

Už je to, našťastie, minulosťou, ale na začiatku sme sa stretávali s veľmi silným nepomerom mužov k ženám. Ženy sú akčné, pripustia si, že sú nezadané a chcú sa zoznámiť. Muži cítili väčší ostych, priznať to verejne.

Keď sme dali von informáciu, že bude LáskaTu akcia, hneď sme predali sto lístkov pre ženy a desať pre mužov. Postavili sme sa k tomu proaktívne, chodili sme so spoluzakladateľkou LáskaTu Erikou po ulici a zháňali ich. Bolo to položartom, bavili sme sa pri tom, no i polovážne.

Vravíš, že už je to lepšie?

Postupne mizne ten stereotyp a už aj muži radi využijú „asistovanú pomoc". Od mužov sa ešte stále očakáva, že urobia prvý krok,cítia sa pod spoločenským tlakom.

Ženy sa prídu večer zabaviť a čakajú, kto ich osloví. Muži prekonajú ostych, prídu na podujatie, no ešte musia spraviť ten zásadný prvý krok, vykročiť k danej žene . Nie každý muž to považuje za jednoduché či príjemné.

Stále teda platí, že prvý krok robia muži?

Aj ženy oslovujú mužov, no menej. Väčšina žien i dievčat chce, aby vykročil muž. Hoci my sa veľmi jasne snažíme komunikovať, že u nás, na LáskaTu akciách, platí nová reformovaná etiketa, čo sa nadväzovania prvého kontaktu týka. Na pohlaví nezáleží, nech osloví prvý ten, kto má chuť a guráž.

Aj ste zisťovali, kde sa schovávajú tí muži? Prečo nechodia na akcie?

Oni aj prišli, keď sme ich na tej ulici stiahli, ale do posledného momentu sa hrali na Popolušky. Týždne pred akciou sa tvárili, že neprídu a zrazu v osudný večer, s odbitím ôsmej hodiny, stálo pred vchodom asi dvesto mužov. To nám robievalo najväčšie vrásky. Odhadnúť, či sa tento vzorec mužského správania bude opakovať, či s tým vždy môžeme rátať.

Ženy si rýchlo zarezervujú lístok, kúpia si šaty, pripravujú sa..., muž si v deň žúrky s kamarátmi povie, že sa pôjdu pozrieť. To nám dávalo veľa prebdených nocí a práce navyše. No až sa to zlomilo a lístky, napríklad na rýchle rande, posledné razy vypredali rýchlejšie muži než ženy.

Momentálne to je vekovo aj pohlavne vyrovnané?

Je. Stále je ale nedostatok zrelých mužov, tak po štyridsiatke. Žien je hojne, no fajn rovesníci, ktorí by chceli vekovo kompatibilné partnerky, tí sú neviditeľnejši.

Navštevujú akcie aj dvadsiatnici?

Aj pre mladších je zoznamovanie výzva. Napriek tomu, že ponuka zoznamovacích online aplikácií je vysoká, nikdy nenahradia osobný kontakt. Ľudia sú stále viac a viac hanblivejší prejaviť sa emočne v reálnom živote. Cez sociálne siete si zvykli robiť skratky, takže prichádzajú o napätie, ktoré by sa dalo na rande krájať, motýliky v bruchu, príjemnépoblúznenie z očakávania a neistoty.

Ja mám taký pocit, že mladí ľudia do tridsiatky si celkovo nepriznajú, že sú sami a museli by ísť na singles party sa zoznámiť. A tak nepôjdu.

Určite, je to tu stále, čo je veľká škoda. Rozmýšľala som, že prečo to tak je.

Stále máme zafixované pojmy ako stará dievka a starý mládenec. Dievka je pritom horšie vnímaná. Keby prestaneme tlačiť na pílu a uvedomíme si, že nie je hanba byť sám, pomohlo by to nastaveniu ľudí. Prišli by na singles party a zoznámili sa. A ak nie, nič by sa nestalo.

Paradox je, že si ľudia myslia, že na našich akciách stretnú „posledných lúzrov", ktorí si už nevedia sami pomôcť. Risknem to, nemám čo stratiť. Ale prečo? Veď idú normálne spoznať nové tváre a osobnosti, zabaviť sa, zažiť fajn spoločenský večer .

Nemôže to byť trošku aj tým, že mladší majú pocit, že ešte majú čas? Že ten niekto ešte príde a teraz len niekde na nich čaká?

Majú čas aj oni, aj starší a potom im občas ujde vlak. To je niekedy, nanešťastie,daň za slobodu a predĺženú mladosť. I moje viacerékamarátky nemajú deti, niektoré by aj chceli, no už nenašli muža, ktorý by bol vhodným partnerom na založenie rodiny. V tom lepšom prípade ho aj stretli, ale v štyridsiatke sa nie vždy podarí vytvoriť rodinu, splodiť a vychovať jedno – dve deti.

Ja som si tiež myslela, že mám čas a bola som nahnevaná, keď mi brat stále hovoril: „Dia, neblbni, na čo čakáš?"

Teraz viem, že mal pravdu. Aj keď mne sa to celé udialo viac menej náhodou. Vzhľadom na moju náturu, som dnes pokojne mohla byť jednou z našich účastníčok. 

Určitú dobu si žila v Španielsku. Spozorovala si rozdiely?

Aj v Španielsku mám kamarátky nad tridsať, ktoré majú problém nájsť si partnera. Španieli častejšie ženy oslovujú, Slováci sú ostýchavejší. Problém je ten novovznikajúci vzťah udržať, ľudia sú nároční, nie je ľahké vytvoriť dlhodobé partnerstvo a rodinu. Nároky úplne raketovo narástli, s tým je všade problém.

Aké sú tie nároky?

My ženy chceme, aby bol náš partner emočne vyzretý, máloktorá má trpezlivosť a chuť napolohotového človeka, s tým, že mu dá šancu a čas aby spoločne rástli. Chceme, aby mal silný charakter a vlastnosti, aké sa nám páčia. No je ťažké nájsť vytesaného človeka, ktorý nám sedí. Taký ten kus so všetkým na správnom mieste .

Aby bol príjemný, inteligentný, dobrodružný, aby vedel zabezpečiť rodinu. Mal by mať byt, auto a nežiť s mamou.

Muži majú zase radi ženy, ktoré od nich nie sú finančne závislé, je príjemné neniesť ďalšie bremeno. Toto všetko je však individuálne. Okolo nás je pestrá škála nárokov a očakávaní.Problém je trafiť sa a nájsť sa navzájom

Máš pocit, že muži majú záujem o výrazne mladšie ženy?

Starší muži áno. Čím je muž starší, tým chce mladšiu ženu. Nie vždy samozrejme, teraz veľmi zjednodušujeme. Na druhú stranu, párov so staršou ženou a mladším mužom je neúrekom, len sa o tom toľko nehovorí.

Poznám dosť ľudí, ktorí sú zúfali, že sú sami, nutne niekoho potrebujú, lebo veria, že im tá druhá polovička prinesie šťastie. Myslíš, že by si mali ľudia hľadať partnera, keď sú sami nespokojní?

Určite nie. Nechytia dobrého partnera, ak sú v takomto nastavení a ani to nie je príťažlivé. Nikto nechce byť s nespokojným človekom. Čo ťa priťahuje, je ľahkosť bytia. Partner, ktorý by sa chytil na takúto emóciu, môže byť viac problematický.

Stretla som kamaráta, ktorý mi na otázku, ako sa má, odpovedal: „no ako asi, keď som sám".Nemôžemevšak čakať, že nám bude dobre, až a len vtedy keď budeme s niekým, kto nám to šťastie doručí.

Najskôr musíme byť spokojní sami so sebou. Ak nie sme, treba na tom zapracovať.

Keby sa ťa niekto pýta, pre koho sú žúrky Láskatu určené, čo mu povieš?

Sú pre ľudí, ktorí sú pripravení na vzťah či na randenie. Mali by mať doriešené osobné veci. Pokojne nech si prídu len zarandiť, no nemali by ich doma čakať nič netušiaci partneri.

Treba vždy úprimne komunikovať, o čo mi ide. Na naše párty by sa ľudia nemali chodiť vyliečiť zo zaľúbenia tým, že si rýchlo nájdu nový vzťah ako záplatu na zlomené srdce. My v LáskaTu veríme, že ako muži a ženy sme každý iný, ale sme si rovnocenní partneri, úprimnosť je základ a sme radi, ak sa s tým ľudia stotožnia.

Čo znamená byť láskopriadkou?

Keď vidíme, že je niekto neistý, prídeme za ním, začneme sa s ním rozprávať. Zistíme, kto je mu sympatický, pod nejakou zámienkou ich zoberieme, predstavíme a potom ich necháme samých. Dám im nejaké háčiky na rozprávanie sa a idem ďalej.

Taký matchmaking.

Skôr prepájanie. Matchmaking robí kolegyňa Erika. Je to individuálne hľadanie partnera. Erika je psychologička, je to z časti terapeutické stretnutie.

Vrozhovore s daným človekom zistí jeho profil osobnosti, vypočuje si, akého partnera by si k sebe predstavoval. Spoločne prichádzajú na to, v čom môže byť problém, že sa jemu alebo jej nedarí nadviazať kvalitný vzťah a uvažujú, ako to zmeniť. Následne mu pomáha nájsť spriaznenú dušu.

Ty si to nedávno vyskúšala v relácii Svadba na prvý pohľad.

Tam to bolo trochu iné. Robili sme im profilové psychologicke portréty, no absolvovali sa aj DNA testy, genetické testy, či sú biologicky kompatibilní, testovali si navzájom svoj prirodzený telesný pach.Ja som od nich zisťovala ich preferencie, čo si predstavujú pod pojmom šťastný vzťah a čo im v ňom vyslovene vadí.

Veríš, že sa dá ľudí spojiť do vzťahu na základe vedy?

Tie testy z časti pomôžu určite, ale je tu veľký faktor 21. storočia. Aj keď si môžu sadnúť vo viacerých oblastiach, aj sa páčiť jeden druhému, stále to nie je dosť. My nechceme len, aby boli uspokojené naše primárne potreby a základné charakterové črty. Chceme viac. Aby sme boli kompatibilní vo všetkom, čo je veľmi ťažké. Treba zistiť, kde má daný človek hranicu, kedy sa ešte dokáže uspokojiť aj s niečím odlišným, ako si predstavoval. No a tá chémia, to je čisté mystérim, či to medzi dvomi ľudmi zaiskrí alebo nie.

Máš pocit, že speed-dating ešte viac zefektívni zoznamovanie?

Oveľa väčšiu šancu tu majú introverti, lebo nie každý dokáže nadväzovať kontakt s cudzími ľuďmi vo veľkom priestore, kde je ich pokope aj viac ako 300 súčasne . Na rýchlom rande máš sedemnásť nezadaných ľudí v tvojej vekovej kategórii, s ktorými sa zoznamuješ pri stolíku, pekne jeden po druhom. Je to viac predpripravené. Ak sa ti niekto páči, idete spolu von.

Je to nadmieru efektívne a myslím, že je viac-menej vždy nad 80% úspešnosť, čiže viac ako 80% ľudí stretne niekoho, s kým má chuť ísť na rande. Neviem, koľko z toho vznikne funkčnýchvzťahov, no aspoň spolu ľudia randia. Aj to zväčša dobre padne.

Aké sú tvoje pocity, keď sa niekto dá dokopy a dá vám to vedieť.

To je úplne najlepšie, preto to robíme. Je to naša hlavná motivácia, to hovorím úplne úprimne. Dávame do toho veľa energie, ktorú by sme mohli investovať aj inde, ale potom príde nejaký príbeh alebo svadba, dieťa, kedy si opäť uvedomíme, že to má obrovský zmysel.

Ja si myslím, tak „slniečkarsky", že keď budú jednotlivci šťastní, bude aj spoločnosť. Dúfam, že svojou troškou k tomu prispievame. Lebo šťastný človek nemôže byť zlý.