Blog

Dnes ráno vyjdem z domu a na chodníku pred veľkou bránou jama! Dvaja páni húževnato kopali a kopali a potom si všimli, ako ich s deťmi pozorujem. "Mesto nariadilo, že tu presne na tomto mieste bude osvetlenie. Viete, bol tu dlhší úsek tmy, takže tu a ešte tam bude lampa...", ukázali robotníci smerom, kde má svietiť ďalšia. Sadla som do auta a išla odviesť deti do škôlky. Hlavou mi bežalo: "Lampa, pred naším domom...konečne!" Krútila som hlavou, aký je život zas raz vtipný a dokonale načasovaný, vzhľadom na príbeh, ktorý sa mne osobne viaže k slovu tma.

Viete, to slovo sa mi spája so single životom. Začalo to TMOU... 

Rozmýšľam kedy sa to začalo. Začiatok nášho prvého a dúfam aj posledného konca. Dá sa ten moment, tá chvíľa udržať v pamäti ? Dá sa spätne povedať : „ Začalo to vtedy keď ..." Kedy sa začali naše cesty,srdcia a duše vzďaľovať? 

Prvé roky keď sme ešte neboli manželia sme si hovorili,že my dvaja spolu sme ako obraz bez rámu. Až deti a manželstvo z nás urobili obraz s rámom.Ten rám nám dodával pocit istoty. To bolo to, čo sme chceli. Ísť spolu. Za tým istým cieľom. Rozmýšľam kedy a prečo sme ho stratili z očí. Bolo to vtedy keď som sa prestala smiať ja, alebo ty? Vtedy keď si si po práci vždy ľahol a celé poobedie prespal,lebo si nemal sily na nič iné? Alebo vtedy, keď si ty prestal byť stredobodom môjho celého vesmíru a ja som sa stala viac mamou, ako tebe milujúcou manželkou a najlepšou priateľkou?